pondelok, mája 14

Kone

Výskum

I’m not planning on giving myself a badass haircut, I just need to know if a knife could cut through hair.


Dnes som sa začítala do knihy, som v niečom čo je pre mňa ťažká časť knihy a tak slová príliš nepribúdajú (a písania do školy mi pribudlo tak veľa, že sa nad tým snažím nerozmýšľať).

V podstate bojujem s tým ako podať "zvrat" alebo skôr ako začať svoju akciu, ktorá má byť veľmi dôležitá pre príbeh čo najlepšie a nič sa nejak nepribližuje tomu ako to chcem aby vyzeralo.

When you want to write something really deep but it ends up sounding like

DOSIAHLA SOM

okolo 1 000 slov

zatiaľ

NOVINKY

Ale prišla som k dosť zaujímavému kúsku písania:

kone

V podstate Kasim naháňa ľudí, ktorý sú na koňoch a on sám je na špeciálnom koni a spoiler, nechystám ho nechať ich dohnať, takže teraz musím v podstate vymyslieť alebo skôr zistiť, vypočítať, niekoľko vecí

na základe týchto údajov:

bad guys idú k pobrežiu a odvtedy nasadnú na loď
Kasim má vyššiu rýchlosť než oni
ALE nedokáže ich nasledovať priamo, "stopuje ich" takže mu to bude trvať dlhšie
bude sa musieť zastaviť a niekedy aj hodiny hľadať kade šli

Takže v podstate to potrebujem načasovať tak aby prišli na miesto skôr než on - tým, že poskladám ich cestu - jeho aj ich - aby sedela na skutočné kilometre a ja som si mohla povedať, áno, toľkoto dní im bude trvať cesta...

Je to zábava, lebo pozerám kone a ich rýchlosť a výdrž.

Meme Maker - Research? You mean like google? Meme Maker!

Fakty, z ktorých vyskladám cestu:

dobre vycvičený kôň dokáže v priebehu dňa a niekoľko dní v týždni za sebou prejsť 100 km 
(pre zjednodušenie, je to 80-160)
oni skvelých koňov majú takže 100 km je určite fajn
Kasimov kôň je špeciálny, dokáže ísť rýchlejšie: bežne kôň dosiahne 48 km/h a rekord je až 88 km/h, nepotrebuje spať, jesť, piť, nič,
Kasim sám nepotrebuje takmer nič, bez spánku dosť vydrží, naje sa za chvíľu... dokáže ísť hodiny
Ale musí sa zastavovať pre iné dôvody
Ľudia majú takmer 10 hodín náskok
Rád o tom vie dlhšie, časť cesty mu ukážu smer
Ľudia budú meniť kone, ich cesta bola naplánovaná takže budú mať strategicky umiestnené oddýchnuté kone, budú musieť len spať

Čo potrebujem zistiť:

Ako dlho im bude trvať cesta?
A koľko bude mať kilometrov?
Koľko krát musím Kasima prinútiť zastaviť?
Na ako dlho?
Akú časť cesty mu bude môcť pomôcť Rád?

 Takže - ako na to? Pozerala som si mapy. Momentálne pracujem s mapou Austrálie (duh, dokonale výstižná krajina) a už 350 km mi prišlo ako dosť/príliš ale to je len také štyri dni náročnej cesty.

Výhodou je, že nemusím zas tak myslieť na Kasima - vždy ho dokážem zdržať.

V podstate to s tým čo som zistila vychádza, že koľko dní toľko budem mať stoviek kilometrov.

Takže otázka skôr znie koľko dní chcem aby cestoval? Koľko sa mi páči a koľko chcem popísať podrobne, nielen ako "a takto šiel celý deň, sem tam sa zastavujúc aby našiel ten správny smer"?

Určite viem, že v jednom bode sa musí na dlhšie zastaviť, mám pre neho nachystanú niečo zaujímavé *cackles madly* ale inak je otázka čím dni zaplním. Musím vymyslieť čo je po ceste zaujímavé.

V jednom bode nechám ľudí aby sa rozdelili aby ich bolo ťažšie rozpoznať.

A než sa tu úplne zabudnem, idem sa vrátiť k písaniu, teraz keď som si utriedila myšlienky...

Ain't it da' truth???

streda, mája 9

Aktívne ne-písanie

ja, vedomé konštruovanie scény podľa detailu



Streda býva a aj bola dnes nepriaznivá k písaniu. Mám celkovo tri hodiny a s tým, že mám na poslednú prečítať knihu (polku knihy na každú jednu hodinu) mi väčšinou nezostane sila robiť niečo iné.

Dnes som mala na písanie čas len tak hodinu a pol na ceste vlakom.

DOSIAHLA SOM

Jednu vetu.

Presne tak. Deväť slov.

Relatívne dôležitých slov a bola som veľmi rada, keď ma zčistajasna napadla ale je to len veta.

NOVINKY
Písaniu som sa teda nevenovala ale som príjemne potešená zistení, že som na neho akosi neustále naladená aspoň kútikom mysle. Ako pocit vetra na koži alebo slnko, je to niečo čo väčšinu času neriešim aj keď som si toho zároveň vedomá po celý čas.

Čo je dobré. Pomáha to s istým casual attitude k písaniu, takže nemám problém uprostred niečoho prepnúť na knihu, či už prirodzene alebo vedome a niečo popremýšľať/vyriešiť a zase pokračovať.

Vo vlaku som upravila len pár maličkostí. V úvodnej kapitole som použila hneď tri mená, ktoré som absolútne neskôr nepoužila. Takže som ich zamenila za moje tradičné postavy - sami tam celkom dobre zapadli bez snaženia. 

 Veľmi často počujem frázi ako "ó, ja som prerábala prvú kapitolu milion krát" a ja si cítim zle aj som rada, že ja tento pocit nemám. Určite nie pri Kasimovi, čo vyznie veľmi arogantne a všetko ale mám pocit, že tá prvá kapitola šla priamo... z budúcnosti. Jednoducho prišla v podstate hotová.

Chodbami sa rozliehalo ticho. A aj keď to bolo ticho tvorené desiatkami zaneprázdnených rúk, nepočuteľnými rozhovormi, neviditeľným šuchotom unavených nôh a práve sa prebúdzajúcich nočných zvierat, bolo to ticho ideálne na plíženie. Na zvedavosť.
Na moment, ktorý zmení osud krajiny.
Som dosť spokojná s celou prvou kapitolou čo môže byť len moja ilúzia ale ako autor beriem potešenie kde môžem.

Mám pocit, že ma písanie posúva ďalej a tvorím svet, ktorý naberá čoraz istejšie kontúry na papieri aj v mojej hlave. Už sú detaily, ktoré jednoducho nemôžem spomínať, sú súčasťou histórie/budúcnosti irelevantnej k príbehu ale pritom mi dávajú isté kontúry a jasnejšiu predstavu čo robím a prečo.

Dnes som aj vyrobila scénu vo svojej hlave.

Väčšinou sa to nestáva, robím to automaticky a len spätne pozriem a vidím ako zmysel to dáva ale táto si vyžadovala a bude ešte premýšľanie - viem totiž čo chcem dosiahnuť len musím vymyslieť ako to dosiahnuť, čo k tomu má viesť a prečo a čo bude nasledovať.

Aby som nebola tak abstraktná:

Kasim pôjde na cestu kde sa bude ponáhľať a stretne tam jednu babu, len na asi pár hodín, predpokladám ale chcem tejto zatiaľ nejasnej a neznámej babe dať džina. Chcem z nej spraviť to čo je Kasim, pretože Kasim práve stráži asi tak štyri lampy a dáva skúšať ľuďom či sa s lampami nespoja ale márne a chcem aby si aspoň jedna našla Nositeľa.

No a on má tieto "lampy" teraz na krku v podobe príveskom, pretože je to tak praktické. A ja potrebujem aby sa tá baba tých príveskov dotkla.

No a to predstavuje problém - Kasim by ju nenechal dotknúť sa ich omylom, vlastne už keby sa po ne načiahla by mal vedieť zasiahnuť ale ja chcem aby to bola náhoda a aby ju nemohol zastaviť. Takže - musím ho vyzliecť.

Akože doslova. Musím vymyslieť dôvod prečo by na sebe v tej scéne nemal tričko a jej musím dať dôvod aby sa ho v nejakú chvíľu dotkla - jeho ako džinov visiacich na šnúrke okolo jeho krku (čo nemá ani tak dôvod robiť) no a on musí mať dôvod byť príliš pomalý alebo rozrušený aby ju zastavil.

Takže som na to šla z rôznych uhlov.

Prvý som zvážila len priateľský, bez premyslenia dotyk. Bavili by sa o niečom vážnom a Kasim je predsa handsom fella a ako budúca Nositeľka má baba určite dosť "odvahy" aby nebola jeho atraktívnosťou vyvedená z miery ALE keby to spravila tak sa ho logicky nebude dotýkať na hruď kde má džinov, dotkla by sa jeho ramena alebo some such.

Po niekoľkých úvahách, ktoré si nepamätám som prišla k riešeniu, že Kasim bude polonahý pretože je zvyknutý chodiť bez trička a práve by sa zobudil, oba dokonalé dôvody no a bude chcieť odísť a baba ho bude chcieť neviem či úplne zastaviť alebo len ho varovať alebo čo no a vtedy sa to stane - rozhodla som sa, že namiesto dotyku dobrovoľne siahne po jeho "náhrdelníku" akože ho za to môže chytiť aby ho zastavila na mieste.

Och a mala som dnes ešte aj pár zaujímavých myšlienok, premýšľala nad písaním, prišla k pár pozorovaniam a úvahám a dosiahla jedného epiphany momentu o sebe podľa svojho písania. Netuším úplne čo to zistenie o mne vypovedá ale je to veľmi zaujímavé zistenie, má aspoň tri prípady kedy dokážem "hmatateľne" uznať, že presne to robím a to je to čo ma zaujíma a čo preferujem keď vymýšľam veci ale závory si neodvažujem vyvodiť z toho.


Na TIP sa ani nebudem hrať. 

Aj keď musím dodať, P.S. včera som okrem tých 3 600 slov napísala (okrem ešte článku samotného) aj viac než 1 200 slov do školy ako mini eseje. To len tak medzi rečou lebo som celkom hrdá, že dokážem potiahnuť toľko slov z príbehu, potom napísať článok, zabiť veľa času a stále zvládnuť (a večer, ešte k tomu) napísať niečo rozumné do školy.

utorok, mája 8

Čítanie a písanie

Bytosti a správny čas na písanie...

In the desert Qasr Al Sarab I Abu Dhabi http://www.ohhcouture.com/2017/04/abu-dhabi-2017/ #leoniehanne #ohhcouture

Je to obchod - nič viac nič menej.

A ja cítim, že ako sa môj vzťah s knihami zhoršuje, moje písanie sa naopak zlepšuje. Je to otravné? Nepríjemné? Zlé? Neprirodzené? Možno. Už pred tým, len so školou, začalo sa moje čítanie obmedzovať na knihy, ktoré som dokázala predýchať tak raz, dva krát za mesiac. Namiesto vášne to bolo skôr uvoľnenie - namiesto obdivu a miliónu emócií som sa mohla pár krát v pokoji usmiať a zase sa vrátiť k životu. To má byť čítanie?

Nie. A predsa moje písanie sa tým lepší.

A knihy začínam odkladať (pri výbere čo ďalej čítať) pretože si všimnem nejakú nedokonalosť, niečo zle napísané, zkonštruované a to je smutné ako je to úžasné. Dnes som napríklad odmietla Carve the Mark!! Dobre, možno Roth nie je taká dokonalá hviezda a čítala som pár nepriaznivých recenzí ale no tak - autorka Divergencie a ja ju tu mám chuť kritizovať za zbytočný information dump v úvodnej scéne, ktorá mi prišla zle načasovaná tak ako dialógy v nej boli násilne vymyslené?

Oh, how I cringe at that thought...

The top is like a example of what reading is like before you become an writer!

DOSIAHLA SOM

No dnes je sviatok takže som mala čas pokaziť sa nekvalitnou literatúrou a stále napísať.

Viac než 3 300 slov

A ešte nie je večer.

NOVINKY

Kasim sa stretol s ďalším človekom čo má džinna. Strugglovala som s jeho podaním a nemyslím si, že sa mi to podarilo - ten chlap má byť viac než sto rokov starý (a vyzerať na 30) takže čo by som rada? Aby pôsobil ako keby bol vážne taký skúsený! Neznášam a je to disgrace a adding insult to injury keď je v knihe nejaká tisíc ročná fae alebo upír čo má niekoľko storočí a správajú sa (hlavne v YA) ako pubertiaci alebo jednoducho robia úplne blbé rozhodnutia.

Načo dávať svoju postavu tak starú keď aj tak sa bude správať ako keby mala presne toľko na koľko vyzerá??

A to nechcem robiť. A neviem či som sa tomu vyhla.

(Who am I kidding, of course I did not...)

Ďalej som prehodila POW na začiatku "kapitoly" na Leilah - keďže som ukazovala ako bojujú Nositelia (alias džinovia) takže som opísala ako si vymieňajú fantastické údery a neviem tiež či to v niekoho iného mysli vyznie tak dobre ako v mojej. Z pohľadu Kasima by to nemalo ten Awe inspiring faktor a plus som ani netušila, že Leilah sa tiež chce k situácií vyjadriť - prirodzene som doplnila pár detailov o tom čo robila zatiaľ čo Kasim pomáhal ľuďom niekoľko mesiacov.

Čo sa tiež deje je, že akosi prichádzam k zvratu v knihe - alebo to je len zápletka? Takže z toho som trochu nervózna a váham. Zdá sa to ako veľký krok a neviem presne ako začať.

Ide tiež o to, že zatiaľ čo veľa vecí som pekne prešla bez slova, mala som aj pomalý build-up takže nemôžem tú hlavnú akciu nechať len na pár strán ale nie som si istá, či to dokážem natiahnuť.

Uvidíme či to nechám na dnes alebo až na zajtra.

TIP?
Netuším... Možno... spísať si všetky veci, ktoré nemáte radi na ostatných príbehoch a vyhnúť sa im?

Nie, nie...

Rozmyslieť si načo máte schopnosti - vyskúšať si či to dokážete podať tak ako si predstavujete?

Ja som istého času chcela veľa. V hlave som mala príbeh/y/ a boli, ako inak, epické, a potom som ich začala dávať na papier a vyzeralo to... asi ako tie dva obrázky čo som v minulom článku mala o svojej mape ale obrátene - nefungovalo to. A bolo to frustrujúce. Nedokázala som nič napísať ani dokončiť.

Pričom písať som chcela. Dokonca si pamätám na jednu knihu, fantasy, ktorú som napísala a nápad mi príde zaujímavý doteraz a povedzme, že postavy tiež neboli zlé ale spracovanie boli detinské aj keď som knihu v podstate dopísala.

Prekomunikovať svoje dojmy čitateľovi je ťažké.

V hlave vidíte túto cool, badass, kick-ass, intimidating, ostro nebezpečnú osobu, alebo naopak túto dokonale unikátnu osobu, ktorá pôsobí tak zaujímavo ale keď ju chcete dať do 2D a nie do obrazov ale slov, máte pocit, že používate všetko klišé sveta a prídavné mená sa vám smejú.

Len akože, nie v skutočnosti. Hlasy v hlave počujú len blázni.

Image result for voices meg chittenden writing

Ja som napísala contemporary ale nie príliš tradičnú a dosť krátku - prestala som sa obmedzovať a nastavovať si nereálne ciele, proste som písala koľko som mohla a nakoniec z toho vzniklo niečo a to niečo bolo zaujímavé a dokončené a nemala som z toho pocit akoby som bola 5 ročná a snažila sa popísať svojimi slovami Sokratesa.

A vtedy som začala aj ďalšie, vážnejšie príbehy a skúšala čo ešte dokážem a ani teraz Kasim nie je dokonalý ale je dosť dobrý aby som v ňom pokračovala a každé písanie ma niekde posúva a keď bude nabudúce tvoriť fantasy, bude to zase o niečo jednoduchšie.

Nateraz sa spokojím zo svojím piesočkom a dúfam, že z toho nakoniec vznikne palác alebo aspoň zámok alebo možno vila alebo dom alebo len pekná chata? To už posúdia iný.

Image result for write write write


nedeľa, mája 6

Vysoké latky



Tak takto vyzerá momentálne prierez mojej knihy. Začínam 16 kapitolu a mám 70 000 slov.

Nemôžem tomu uveriť. O čom som to vlastne písala??

Za posledné dni som toho ale pridala celkom dosť a to nastavilo nereálnu latku.


DOSIAHLA SOM

Včera plus dnes doteraz:

4400

Predvčerom (asi):

4500

To sú nereálne čísla aké produkujú profesionálny autori, aj to len taký, ktorý takým spôsobom píšu a nepíšu menej za deň, lebo tak im to funguje. To nie je žiadne chválenie sa, je to fakt - bola som schopná toľko napísať pretože som mala čas.

Na začiatku svojho voľna, v nedeľu, som mala 

43 616 slov

a dnes mám

70 300 slov

a deň je ešte mladý.

Takmer 30 tisíc slov za týždeň. Je to neudržateľné tempo.

V bežné dni som pokojná keď napíšem tisícku, rada keď dosiahnem tisíc a pol. Včera som počítala a 3 600 mi prišlo málo, akože mám naviac. Takže tak...

Bolo to určite dobré. Ak nie skvelé. Aj keď ma pár vecí zdržalo od písania, mala som čas kedy som sa do toho skutočne pustila, nápady buď boli alebo onedlho prišli a ja som sa vždy snažila k písaniu vrátiť, vlastne včera som rozmýšľala nad písaním s nadšením, akoby sa k nemu potrebujem vrátiť, chcem sa k nemu vrátiť. Čo je zázrak.

Photo

The Inkpen Authoress: NaNoWriMo Therapy: Helpful Things For Your Sanity's Sake

Ako som povedala, aj pre spisovateľom je písanie často nie úplne najpríjemnejšia záležitosť.

(upozornenie: blíži sa vyjadrovanie v obrazoch)

This is completely, PERFECTLY accurate. :P

Toto je v podstate blbosť. Málokedy sa tak cítim.

Toto je dosť presný popis procesu písania v akomkoľvek bode:

Creative Process, funny but true

(Včera som omylom zavítala na Pinterest, sorry...)


Ďalšia blbosť? 

it's impossible to discourage the real writers #type #typography #quote

Áno, áno, spisovateľ píše, pekár pečie, ľudia jedia, psy dýchajú a vtáky lietajú...

Že sa nestaráme čo si ostatný myslia?

Akože... wau... can you believe it?? Spisovateľ je neisté, náladové, dramatické monštrum.


Nie je nič lepšie než pozrieť sa na iné názory na písanie alebo čítanie aby si človek vytvoril názor a pochopil v čo vlastne verí a čo vie. Nie je tiež nič lepšie na ten malá hlas, ktorý môže ale nemusí byť svedomie, než pozerať návody a tipy na písanie ako spôsob vyhnúť sa písaniu, pretože predsa je to produktívne a malo by to pomôcť v písaní.

A niekedy len potrebujem niečo takéhoto:

Just a friendly reminder Repin & Like. Listen to Noelito Flow Noel's Music…


NOVINKY
Čo som to vôbec napísala?

Kasim je momentálne na veľmi dlhom výlete. Chodí po krajine a robí dobre skutky. Primitívne povedané. Dejovo to tam sedí, je to veľmi logický posun, rozumné rozhodnutie. Robí to niekoľko vecí a Kasim mal na začiatku 17 takže ho chcem nechať vyrásť.

Napriek tomu mám pocit, že niečo kazím.

Problém je dobrodrúžstvo a opäť, konflikty. Nemám tam toľko akcie ako by som si priala. Dejú sa tam myslím nečakané veci alebo aspoň dejú sa tam veci, nie je to akoby som opisovala bežné dni ale Kasim je príliš mocný. Je jediný svojho druhu na celom kontinente.

Je to bohužiaľ môj dlhodobejší problém - vytvárať svet kde nie je tak príšerný konflikt. Kde postavy sú až príliš rozumné a v podstate dokonalé. Niekedy, ako teraz, si toho možno ani nie som tak vedomá (alebo len preháňam, netuším ako by to pôsobila na čitateľa).

Určite sa teraz veci zlepšia len tým pádom je polovica kniha len akoby rozbeh a taká perspektíva sa mi nepáči. Určite, mám "konflikt" - už od druhej strany je tu istá zlá sila, ktorá ho núti dávať si pozor a skrývať sa, čo by bez nej vôbec nemusel a tá dokonca poslala armádu. Ale jej strašidelnosť bude ukázaná až neskôr.

TIP

Neseďte doma. Je krásne. Choďte von, sadnite si do tieňa a píšte alebo čítajte.

Vonku je kopu inšpirácie.

A aj keď sa vám niekedy môže zdať, že život má niečo proti vašemu písaniu a rodičia/rodina akoby naschvál robia veci aby vám brali dobrý písací čas, v skutočnosti vám len dávajú inšpiráciu a skutočné pocity, ktoré môžete do knihy pretvoriť.

Čo sa týka toho písania? Je to život. Ako zlá nálada, treba prečkať stavy kedy chcete svoje slová spáliť a zlovestne sa chechtať ako sa rozpadajú ale píšete na notebooku/počítači a nie je to možné a tak ste len opäť frustrovaný.

Yes

Myslíte si, že vaše písanie je nanič? Každý si to myslí. Je to normálne.

Dôležité je uvedomiť si vtedy prečo píšete. Písať pre ostatných ľudí nie je najlepšia taktika. Písať pretože sa písania nemôžete zbaviť je dosť dobrá cesta. Vtedy v konečnom dôsledku záleží len na vás, a aj keď by ste veľmi radi knihu vydali, píšete aj keď je vydaná nanajvýš tak niekde na internete.

Write the book you want to read

štvrtok, mája 3

Ako ďaleko je ďaleko?

Moje problémy, ako som sa prinútila toľko písať, moja inšpirácia...

myend-ismybeginning

DOSIAHLA SOM

12 635 slov

(počkať, ČO???)

Bolo to za tri dni (odkedy som naposledy písala) a strácam prehľad, ktorý deň som dokončila čo.

Podľa mojich najlepších odhadov:

Dnes som napísala (zatiaľ) takmer na 4 000 slov.

Včera 3 600 slov.

Predvčerom 5 000 slov.

(wau, to sedí!)


NOVINKY

Kde len začať? Akosi nemá zmysel nudiť vás detailmi a väčšina mi už aj tak ušla.

S čím zápasím sú: male voice a plotting.

Mať hrdinu namiesto hrdinky nie je tak náročné ako som si predstavovala - keď teraz používam tretiu osobu. Ale zatiaľ čo nezápasím s jeho myšlienkami, zápasím s jeho akciami. V podstate netuším či je môj hrdina dostatočne "chalan" s tým, že sa do takej perspektívy nedokážem vžiť - neviem nakoľko do neho premietam len svoje predstavy.

Nechcem z neho absolútne typického chalana - nemusí mať všetky "znaky" knižného hrdinu ale zároveň sa pokúšam o istú autentickosť.

Príklad? Asi scéna, ktorú som robila s jeho kamošom. V podstate bez môjho aktívneho snaženia vyústila scéna v priateľské zápasenie na zemi (na koberci, ak chceme byť presný) a bola chvíľa kedy som sa zrazu zastavila a rozmýšľala či je to stereotypné alebo úplne normálne (v knižnom a/alebo reálnom prostredí).

Kasim nie je vôbec zbytočne emocionálny ale zase mu dávam istú vyspelosť a vďaka kultúre a svojej osobnosti ho nechávam objímať ľudí a priznať si čo cíti keď to situácia vyžaduje. Čo je jednoducho normálny alebo aspoň prijateľný chalan, dúfam.

Druhá vec: zápletka.

Viete tá myšlienka na začiatku príbehu, ktorá vás prinúti ísť si sadnúť za počítač/papier a začať písať? Tá moja akosi neobsahovala pointu - konflikt - zauzlenie - problém.

Z hrubých obrysov som za posledné dni prešla k niečomu hmatateľnému ale bolo to... bola to sranda. 

Ja verím v dva druhy "nápadov" - jeden je taký, ktorý je výsledkom snaženia rôznej náročnosti - človek sa zamyslí, premyslí, predstaví si to a zrazu vie čo robiť teda napísať. Druhý typ sa dá vysvetliť ľahko - volajú ho totiž múza. Je to typ kedy idete po ulici alebo premýšľate o svojom príbehu alebo o ňom ani nepremýšľate ale zrazu vám akosi napadne čo robiť.

Ja mám rada oba druhy.


Ale pravda je, že som už za Tým bodom.

Spisovatelia asi vedia o čom hovorím keď poviem, že príbeh si žije vlastným životom. Dejú sa v ňom veci takmer bez autorovho vedomia, stanú sa, vyplynie to z príbehu a tak ďalej.

Prirovnala by som to k balvanu na kopci.

Najprv ho musíte potlačiť a zase len tlačiť. Keď už niečo máte tak balvan začne ísť sám a vy mu len ukazujete kam. Ale čím viac toho napíšete, tým rýchlejšie balvan padá - váš príbeh má už isté medze a zákonitosti, ktoré ani vy nedokážete narušiť - a situácia sa vyvíja sama od seba a svoj balvan je čoraz ťažšie ovládať a ide aj smermi, kde nemáte na výber len ísť s prúdom.

Písanie mi často príde ako vodenie nášho psa na vodítku - vediem ja jeho alebo to vedie on mňa?
(odpoveď je oboje, mimochodom)

Zaujíma vás ako som tak veľa napísala? Pretože odpoveď sa vám nebude páčiť: je to čas.

Čas a zvyk.

Momentálne nemám veľa povinností a mám veľa času na písanie každý deň takže stále píšem a preto nielen veľa napíšem ale aj veľa napíšem každý deň - mám čas a spravila som z písania zvyk. To tiež znamená, že som ako: internet - čo je to internet?

Niekedy nemám úplne náladu písať ale v tieto dni to prekonávam ľahšie než inokedy.

Ako ďaleko je ďaleko som si tiež položila niekoľko krát - napísala som scénu, ktorú v podstate pochybujem, že chcem v "konečnom" príbehu ale neodolala som jej. Mám snahu byť iná ale rozmýšľam či to neberiem až do extrému - čo sa týka Archnemesisa, hlavne. A čo sa týka rozoberania "začiatkov" Kasima - rozpisujem sa príliš? Je to ešte/stále zaujímavé?


TIP?

Nie som si istá.

Možno: nechajte nech k vám inšpirácia príde ale ak potrebujete naháňajte ju s palicou a medom v ruke?

Veľmi dávno som našla jedno delenie spisovateľov, ktoré so mnou doteraz zostalo a verím v neho lebo ma vystihuje - tvrdí, že sú dva druhy spisovateľov:

architekti a záhradkári
(architects and gardeners, v pôvodnom znení)

Sú ľudia, ktorý svoj príbeh podrobne naprojektujú a potom potom až píšu čo vymysleli.

Iný ľudia zasadia svoj príbeh ako semiačko a potom sa o neho starajú aj keď nevedia či z neho vznikne jabloň alebo orech.

“I think there are two types of writers, the architects and the gardeners. The architects plan everything ahead of time, like an architect building a house. They know how many rooms are going to be in the house, what kind of roof they're going to have, where the wires are going to run, what kind of plumbing there's going to be. They have the whole thing designed and blueprinted out before they even nail the first board up. The gardeners dig a hole, drop in a seed and water it. They kind of know what seed it is, they know if planted a fantasy seed or mystery seed or whatever. But as the plant comes up and they water it, they don't know how many branches it's going to have, they find out as it grows. And I'm much more a gardener than an architect.”
George R.R. Martin 

Ja, ak to nie je zrejmé, som ten druhý typ, záhradník.

Awake en Affiche premium par Wuukasch | JUNIQE

A je fajn si uvedomiť - áno, toto som ja, ja nepotrebujem písať ako ostatný ľudia, takto to mne funguje a preto je môj spôsob správny. Moje motto je: ak to dobre podáš a prinútiš aby to fungovalo, zabudni na všetky poučky a rady.

Nájdete veľa rád a postupov a varovaní ohľadne písania (viem to, pozerám niektoré keď sa vyhýbam písaniu) a tak ako je dobré sa z nich poučiť a premýšľať nad nimi tak je dobré sa im vysmiať - ak to dokážete.

Je to ako keby písali príručku na písanie rôzny ľudia: príručka bude vyzerať vždy inak podľa nielen žánru ale hlavne samotného spisovateľa. Kreativita je predsa v tom vytvoriť niečo iné. To čo sa zdalo zvláštne niekedy je teraz normálne ale na to musí vždy niekto začať.

Ako vravia všetky tie otrepané cheesy slogany: be yourself, everybody else is already taken alebo len ty môžeš napísať ten príbeh, ktorý píšeš.

Budovanie

môj World building, pomenovávanie. Podávanie informácií čitateľovi.

De kunstenaar wilde met dit kunstwerk laten zien hoe het donkere bos is omgebouwd tot stad met hoge gebouwen. Ik vind hem bij het surrealisme passen omdat de echte werkelijkheid vergeleken wordt met een droom hoe hij wil dat het er uit ziet of hoe het er uit zag. Deze sprak me aan, omdat ik het zelf best heftig vind om te zien hoe veel bomen er gekapt worden voor huizen of steden.

Dobre, priznávam, mám menšie voľno.

A dnes som mala preto ďalší produktívny deň. (produktívny v zmysle písania samozrejme)


DOSIAHLA SOM

netuším-koľko slov

A dosiahla som tiež 50 000 napísaných slov.

Čo je na jednu stranu super a na druhú Ups. Ako s dobrou knížkou - chcete ju dočítať ale vlastne nechcete pretože nechcete aby skončila.

Pre predstavu, čítala som, že bežná fantasy môže máva tak 120 000 slov. Cca. Bežná kniha má tak 70 000. Je to, samozrejme, individuálne. Presadený spisovateľ môže všetky čísla okašľať ale ja čísla úplne neignorujem a úprimne - celých 12 kapitol, ktoré mám mi prišlo v istom zmysle ako taký úvod. Samozrejme, že sa tam dejú dôležité veci lenže sa tam "nič" "nedeje" - nikto neumiera, nikto nebeží o život, nikto nebojuje s nepriateľom.

Dnes práve začínam zabŕdať do konfliktu. Po 12 kapitolách a 50 000-coch slov.

Skoro, čo? (nie)

Average Novel Length by Genre & Age Range - Novel Length: Why is Word Count Important? - Writing Tips, Tips for Writers, Editing Tips, Tips for Editors, How to Write a Book, How to Write a Novel, How to Outline a Book, How to Outline a Novel, Writing, Editing, Manuscript, Writing Tools, Novel Writing Outline, Book Writing Tips, Fiction, Non-Fiction, Creative Writing, Writing Inspiration, Writing Help, Writing Characters, Worldbuilding, Story Structure, Character Development, Genre #amwriting


NOVINKY

Dnes som napísala ďalší kúsok s jeho sestrou Adarou. Ich vzťah dáva zmysel rozvinúť ako jeho zázemie keďže Kasima plánujem vziať inde na mapu a zatiaľ neplánujem vziať ju zo sebou.

Speaking of which, budujem práve svoj konflikt a svoj svet. Doslova.

Nakreslila som si mapu.

A slovo mapa používam veľmi, veľmi, veľmi a veľmi voľne. Moja mapa bola nakreslená za dve minúty. Je len na predstavu. Doslova. Len aby som si ujasnila áno táto krajina je tu a táto druhá krajina je tam hore.

Vyzerá to asi takto:

moja krajina "na papieri"

Image result for stick figure


mapa v mojej hlave

Fucking ignore this article, focus on her hair and makeup Nah focus on the majestic flow of that skirt


Napísala som ešte scénu aj so zbroj-majsterkou, s ktorou sú veľký kamoši a dávam tam jej uhol pohľadu a príde mi to taká milá scéna takže buď to bude jedna z obľúbených alebo pôjde preč. Aj keď, odhalila som tam "záhadu" - celkom som na to "pyšná" - spomenula som jednu vec v úplne prvučkej kapitole a potom ju načala v ďalšej kapitole a teraz som ju dotiahla. Prakticky: v prvej som povedala, že táto žena by vzala v prípade núdze džina z osobných dôvodov, v ďalšej, že chce džinna pretože sa jej niečo stalo a teraz som odhalila čo a ako ho vlastne nechce, len si priala aby ho mali.

To je asi tak všetko.

Ale späť k tvoreniu sveta.

Riešila som dnes dve veci: mapu a s ním spojené krajiny

V podstate si potrebujem určiť ako veľký je svet v ktorom sa Kasim bude počas príbehu pohybovať a zariadiť si na týchto kúskoch zeme štáty.

Čo predstavuje dva problémy: usporiadanie sveta a mená.

Vytvoriť fiktívnu krajinu s fiktívnou históriou, fiktívnymi ľuďmi a politikou a prostredím a podnebím a charakteristikou? Hračka. Nemôže byť nič ľahšie. Spisovateľ väčšinou vie z rukáva vysypať pár solídnych nápadov bez väčšej námahy.

Ale aj ten štát - alebo postavu, to je ešte horšie - pomenovať?

NIE. NIEEEE. (Nie som jediná, kto má ten problém, že?) N.I.E.

Predstavte si tú dilemu keď máte pomenovať svojho domáce maznáčika. Alebo dokonca dieťa. A teraz to vynásobte. Presne. Asi tak. Vymyslieť celú paletu rôznych ladiacich mien, ktoré nikto nemal alebo nepoužil tak ako vy alebo jednoducho zapadajú do seba a znejú slušne či možno evokujú príjemné predstavy?

Nie všetci sme Tolkien a nie všetci by sme vedeli vytvoriť klingonštinu.


TIP

Na internete je toľko nástrojov na vytvorenie fantazijnej mapy, že to tu rozoberať nebudem.

Či chcete mapu mesta alebo miestnosti alebo krajiny alebo polky zemegule, všetky nájdete.

Mapa jednoducho závisí od prostredia (podnebie) a ten závisí od príbehu.

A mená je niečo v čom nedokážem radiť.

Moja taktika je vybrať si istú tému a držať sa jej - v krajine postavy Aničky nebudete mať Azgard. Tam kde je hlavný hrdina Geralt neznie divne krajina Nilfgaard alebo Redania.

O čom môžem rozprávať, keďže som to vždy akosi vynechala aj keď to robím stále sú:

Informácie.

Kedy dať aké informácie ako veľa.

Začnem od seba: môj príbeh sa odohráva v pre čitateľa neznámej krajine a ja mám až v tretej kapitole krátky popis okolia, pretože hlavný hrdina ide von. Keď ide mestom, opíšem v krátkosti mesto, keď je v novej miestnosti, opíšem ju.

Ďalej: džin. Mám nadprirodzenú bytosť, ktorá je istá variácia na tradície - a ja nezačnem opisovať čo je to džin a čo robí a čo dokáže a odkiaľ sa vzal a odkiaľ sa vzal konkrétne môj džin. Nie. Práve naopak. Nechám aby to hlavný hrdina zistil ale sama netrávim dialógy aby sme sa tieto veci dozvedeli. Keď treba poukázať, že džin nedokáže zabiť človeka, poukážem na to. Keď chem ukázať, že vie manipulovať so živlami ale nevie ich tvoriť (ako vodu, lebo sú na púšti) tak to ukážem keď túto schopnosť ide použiť.

Jednoduchý princíp.

Ako čitateľ viem a ako spisovateľke mi trvalo pochopiť, že človek sa nezaujíma o vašu nádhernú krajinu s bohatou históriou s postavami s rovnako bohatou históriou a spoločnosťou s pravidlami a zvykmi a všetkým.

V tejto kapitole som naznačila, že v mojej krajine sa podáva ľavá ruka, nie pravá a ešte som tam ani nevysvetlila prečo (lebo ľavá je od srdca). Spomenula som, že ľudia na púšti si pomáhajú vždy, aj "nepriatelia" a to len keď to bolo relevantné k postavám.

Veľmi sa zamýšľam nad náboženstvom.

Sú s tím spojené úplné drobnosti ako nadávky a prisahania. V zmysle: čo povieš namiesto "ježiši" alebo "bože" a "do pekla"?

Ja dosť prisahám na mesiac (hodí sa mi to ku Kasimovi, neviem či to nedám ako čisto jeho záležitosť). Naznačila som, že ľudia tu veria v reinkarnáciu. A chcem aby Kasimovi hovorili niekedy namiesto "miláčik" že "lampa moja". Príde mi to geniálne/vtipné (kvôli džinovi, má džina, ktorý bol v lampe). Aj keď nemyslím, že to mám úplne z mojej hlavy.

nedeľa, apríla 29

Na koni

Menší úspech. Diverzita postáv, prostredie.


Neviem či som sa len snažila kompenzovať za posledné dni, neviem či to bolo len pretože som mala v podstate celý deň pre seba, neviem či to bolo pretože na túto kapitolu som sa už dlho tešila ale dnes som napísala

DOSIAHLA SOM

4 410 slov

Chápete?? Štyri. Tisíc.

z 43 616
na 48 100

čo je 4 484

A!

Dosiahla som dnes aj 100 strán!!!

Som z toho dosť nadšená. Prvé štyri strany sú, uznávam - obálka a obsah a miesto kde som si dala potenciálne citáty ale stále, tak by to bolo aj v normálnej knihe a zase, pár strán na konci mám ešte poznámky takže spolu je dokument dlhý 104 strán.

Je to, jednoducho povedané, okrúhly úspech.


100 percent

NOVINKY

Túto kapitolu som si predstavovala už dlhšie, je to moment kedy sa džin pretvorí do podoby "tetovania" lebo tak spí. Je to dôležitý aspekt ich života, pretože dokáže byť Kasim vďaka tomu akosi samostatná jednotka. Zrazu nemá za sebou neustále tieň ale dokáže robiť veci sám, premýšľať sám a byť bez dohľadu, takpovediac.

je to dôležité pre jeho duševné zdravie, pre vývoj ich vzťahu, pre príbeh, pre... všetko, v podstate.

Takže som nešetrila slovami.

Nečakane a prirodzene som začala scénu tým, že sa Maiya (džin) začala strácať - akože vyzerala trochu priesvitne. Nebolo to v pláne dokiaľ som si dnes ráno nesadla za notebook a zrazu takto začala kapitolu.

Potom som písala a písala.

Do tejto kapitoly som aj dala moment opisu hlavnej postavy. Možno mal byť už dávno, veľmi dávno (toto je 11 kapitola) ale tu sa nielen hodí, tu patrí. V podstate to prebehlo tak, že Maiya sa premenila na tetovanie a bol to zaujímavý pocit a Kasim zo seba strhol tričko aby si pozrel čo sa stalo a tak logicky prešiel pred zrkadlo a to spustilo opis.

Dala som ho krátky a plný istého hnevu (pretože vyzerá neprirodzene hot) ale zároveň som poukázala, že je veľmi príťažlivý a tento kontrast dúfam vytvorí o Kasimovi tú správnu predstavu z fyzického aj psychického hľadiska, bez toho aby skĺzol do otrasného klišé a otravy aký som popisovala minule.

Kasim je hanblivý (je to vec kultúry ale aj jeho povahy).

Ďalšia vec hodná spomenutia je diverzita postáv - z rôznych hľadisk.

Prvá je asi ethnicity. Kasim nie je "čisto" "biely", je taký akoby prirodzene opálený (pretože žije na púšti ale, spoiler, ľudia okolo neho odtiaľ nepochádzajú). Až príliš veľa fantasy sa odohráva v alternatíve Európy alebo samozrejme v Amerike s príslušnou kultúrou a prostredím.

Druhá diverzita je trochu iná.

Veľmi som váhala v akej postave to stelesniť ale vedela som, že si nedokážem pomôcť, nie s tým aké knížky a koľko z nich som prečítala. Podčiarknuté a podtrhnuté som dala jednu svoju dosť obľúbenú postavu bi, akosi som neodolala. Odhaľujem to v momente kedy je Kasim polonahý (keď som si uvedomila túto príležitosť, nedokázala som ju nevyužiť!).

Nijak som to nerozoberala, len som povedal, že sa na neho pozrel, dlho a pozrel znovu keď mu priniesol tričko (to svoje si roztrhol).


TIP

Asi poučenie je, že nie každá fantasy musí ísť podľa zaužívaného vzoru. Zem je obrovská, určite exituje iná kultúra, ktorá vás dokáže zaujať. Nemusíte byť v miernom podnebnom pásme, nemusíte mať zámky a meče, môžete mať mrakodrapy a kladivo alebo dlhé drevené tyče.

Čo sa týka postáv, tiež radšej vytŕčam z radu.

Kasim nie je bojovník, bojuje slovami, nie zbraňou. Je na svoj vek vyspelý a dokáže byť introvert ako aj party animal, pretože tak je stavaný.

Váhala som či tam dať niekoho gay, pretože aj to sa zdá byť takmer klišé ale ja nepíšem contemporary YA kde má hlavná hrdinka najlepšieho priateľa, ktorý je gay a preto je "bezpečný" a môže sa s ňou rozplývať nad jej love interestom.

Chcem to zabudovať čo najprirodzenejšie a bez zbytočných vysvetlení typu: áno, všetci naokolo sú s tým v pohode, nie, nie je to divné, nevzťahuje sa to len na pár ľudí - je to vec kultúry, ktorú neviem či dokážem vysvetliť, pretože v takýchto veciach nemám najpevnejšie sebavedomie a neviem ako by to vyznelo na papieri.

Takže zatiaľ idem na show and tell.

Túto techniku som nepoužila ale napríklad keď som vysvetlila, že v ich krajine sú samí vegetariáni.

(Neviem kto to tak geniálne vymyslel, že môžem dať celej krajine svoju preferenciu a pôvodne som to vôbec neplánovala ale zrazu sa to zdalo skôr jediné logické riešenie.)

Vysvetlenie: Kasim žije uprostred púšte, oáza kde žije dokáže uživiť ľudí ale nie veľa zvierat, zvierat je málo a sú to užitočné zvieratá (na mlieko, ťažné zvieratá...).

Takéto veci je fajn zvážiť.

Napríklad som mala scénu v lese ale môj les je "holý", len kmene, bez kríkov a tak keď som chcela aby bandity číhali pri ceste, museli sa schovať za kmeňmi. Prostredie je dôležité a ovplyvní dej spôsobmi aké si ani nemusíte vedieť predstaviť.

Môže vám aj pomôcť - rôzne terény a podnebie a počasie je skvelým faktorom v príbehu.

Vyberajte si ho múdro a možno skúste pri tom mať na mysli nejaký cieľ.

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.