pondelok, apríla 28

Vraj Divná + zamyslenie nad zverstvami páchanými na kurčatách


V nedeľu mi všetci zízali do hrnca dosť pochybovačne alebo aspoň zarazene. Varila som tentokrát len polievku ale bez receptu a o to som radšej že sa tak krásne podarila. Recept aj s fotkami postupu (ktorý sa dá ľubovoľne obmienať pretože netuším ktoré kroky sú potrebné a ktoré nie, na to nemám dostatok skúseností):



Najprv si v hrnci osmažíme jarnú cibuľku na olivovom oleji a po chvíli k nej pridáme na kocočky nakrájanú mrkvu a petržlen.


Nakrájame si ďalšie druhy zeleniny. Ja som použila reďkovku, rajčiny a predom nastrúhané pásiky mrkvy a petržlenu (to pre ozvláštnenie tvaru, spravila som ich strúhadlom ktorým sa normálne šúpu). Inak sa tam hodí napríklad kukurica a hrášok. Celé zalejeme vodou.


Ako korenie som použila suchú nadrvenú zeleninu (viď obrázok). Neviem kde sa to dá zohnať ako nakoľko je to známe - kupovala to mamina ale dosť to ovplyvnilo chuť pokiaľ viem takže ak môžete, dajte. K tomu samozrejme soľ, korenie a môžete pridať aj štipku bazalky.



 K tomu som jednoducho rozbila vajíčka a len so soľou osmahla do tuha.


Variť odporúčam dlhšie. Nie kvôli zelenine, tá bude hotová raz dva. Ale až dnes po mnohých hodinách bola voda skutočne nabitá chuťami. Možno ani nemusíte variť ale priveďte všetko do varu a len nechajte dlho odstáť aby sa zelenina nerozvarila.

Výsledok vidíte hore sami. Reďkovky trochu postili farbu a mamina ktorá bol ohľadom nich najviac skeptická povedala že si ich tam po chuťovej stránke ani nevšimla. Dozdobiť/dochutiť odporúčam čerstvou pažítkou alebo petržlenovou vňaťkou.

Dnes sme navyše skúšali novú prenosnú trúbu a to hneď kurčaťom. Bolo to, použijúc obľúbenú frázu kamošky, nesmierne vtipné. Z diaľky pôsobí ako taký malý budha čo robí ten tanec s nohami, neviem ako sa to volá =D, a pritom má prekrížené ruky. Zábavné bolo ako zle bolo prichytené. Nadmerné prsia mu dobre že nie neodpadli a pri každej otočke prišiel bod zlomu kedy to tým kuraťom jednoducho trhlo od nadváhy.


Ale ako vidíte upieklo sa dochrumkavučka.


Nie že by som ho jedla =D. Keď už je reč o mojom vegetariánstve práve toto bola jedna z tých chvíľ kedy som ním bola s chuťou a elánom. Mrtvá kura vyzerala smutne a čím viac som myslela že vlastne jeme niekoľko dní starú  mŕtvolu v ktorej prúdila krv a bilo jej srdce, ktorú nehanebne, sterilne zabili v továrni po útrpnom živote v klietke s príšernou stravou napchanou steroidmi a prechádzkach vo vlastných fekáliach (ak nejaké prechádzky mala), ktorej zlomili kosti a vybrali vnútornosti ...


Asi chápete čo som tým chcela povedať =D. Ale na vysvetlenie - mám problém skôr s ľuďskou neľudskosťou a neústou ktorú prejavujú úbohým zvieratám, s opovrhnutia hodnými podmienkami v ktorých žijú, so spôsobom akým sa s nimi narába. Ak by mali vďaka nám raj na zemi a všetko by bolo v súlade s prírodou, potom by to bolo rovnako ako prírodný cyklus prirodzené. Aj taký vlk predsa žere zvieratá ale ten ich nenúti preňho otročiť, nenadroguje ho, nezatvára. Ľudia majú právo jesť zvieratá pokiaľ o ne pečujú s láskou (pozor však na mená, príliš sa naviazať nikomu nepomôže ;).

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.