piatok, marca 20

Gayle Forman

4374400

Mama a otec? 
Mŕtvy. 
Brat? 
Mŕtvy.
Hudba?
Neistá.
Jej život? 
V troskách.

Stojí za to ostať?





Knihy od tejto autorky som sem tam vídala no po prečítaní anotácie som sa akosi nechcela zamotať do ďalšej na city hrajúcej, teenagerskej dualógií, len trochu romantického chick-litu.

Ale po čase sa vždy nechám udolať...

Mia nám na prvých stranách predstaví v krátkosti svoju zaujímavú rodinku a už zrazu všetky pokope pekne narážajú do nákladiaku. Mia je pochopiteľne zmätená, veci pôsobia dosť nerealisticky no krutá realita, krv a končatiny v neprirodzenom uhle hovoria za všetko. A tak Mia, ako v mrákotách sleduje svoje telo prevezené do nemocnice, sleduje dav, ktorý ju prišiel pozrieť a rozmýšľa.

Zostať alebo odísť?

Celý príbeh je trošku netradičný ani nie v tom, že Mia je v podstate duch alebo v tragickosti jej osudu. To zvláštne bol spôsob rozprávania. Príbeh je rozprávaný v základe cez kopa rôzne dlhých perspektív. Pozrie na svoje čelo (hudobný nástroj) a hneď si spomenie na to ako začala hrať. Rieši odchod na Juliard a spomína ako sa dali zo svojím priateľom dokopy. Odvážajú ju helikoptérou a zrazu sme v druhej triede a dve slušnáčky, budúce najlepšie kamarátky, sa tam práve pobili.

Celý príbeh je tak prepletený minulosťou, až prítomnosť často hrá druhé husle no otázka zostáva a vďaka minulosti by sme ju mali vedieť lepšie vyriešiť a pochopiť.

Keby zostanem ...

Mia je podľa mňa zaujímavá hrdinka, sebavedomá aj s veľmi iracionálnymi strachmi, talentovaná, trochu netradičná, každopádne zaujímavá a natoľko reálna, že ju nemáte chuť prefackať ani ju zase zasypať súcitom. Mia proste je a my sme diváci, čo sa pozerajú a súcitia.

Nečakala som, že ma príbeh zasiahne no bolo aj pár sĺz a dosť som to prežívala. Príbeh našťastie nespolieha len na to emočné bahno alebo skôr takú bažinu. Veci sú zaujímavé aj bez neho.

Adam, aj keď menej spomínaný, je nepochybne hlavná postava. Ich vzťah je už hotový no prežívame ho znovu po kúskoch a ten je tiež zaujímavý. Prepáčte ak sa opakujem no okrem tej búrky pocitov je zaujímavosť skutočne vlastnosť knihy a veľmi silná. Je to tiež vec, ktorá vás prinúti čítať ďalej a trochu pozdvihne tú pohrebnú náladu.

Tretím aspektom, ktorý by som mala spomenúť, je zamyslenosť. Autorka hľadá odpovede no príbeh podnecuje aj našu myseľ a väčšinou nejde ináč, než sa zastaviť a premýšľať.

Asi najobľúbenejšia postava bola Teddy, rodičov ale mala tiež super. Kim aj starý rodičia tiež mali niečo do seba, povedala by som, že každá postava bola výnimočná, iná než postavy na pozadí a to robilo príbeh výnimočným a áno, zaujímavým.


Druhá časť príbehu je to isté len v inom podaní. Adam je chlapík sám o sebe a v druhom dieli, ktorého anotáciu nechcete čítať skôr než dočítate prvý diel, tiež má čo nám povedať a pokračuje s rozprávaním o ich vzťahu. Tentokrát je Mia tá menej dôležitá a oproti prvému dielu tu bolo menej strát a viac hnevu. Prvý diel bol tragédia a druhý sa vyporiadava s následkami.

Celkovo mi kniha niečo dala, možno ma to nebavilo stále ale skutočne ma zasiahla a hodnotenie na rôznych stránkach jej len robí česť. Ale hodnotenie totálne netuším aké dať.

Odporúčam skúsiť.

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.