26. 3. 2015

Prečo blog, prečo prchavé a prečo umenie


https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/736x/50/76/de/5076de85a76a0dc1e54fdd8140bd0f10.jpg

Ľudia majú podľa mňa istý skrytú aj odhalenú túžbu zavážiť, byť pamätný generáciami, urobiť vo svete dieru. Je to preto, že sa budú cítiť cennejší? Je to o pocite istoty? Že aj keď všetko pominie, niečo stále zostane nemenné?



 Pre mňa je blog – písanie ako také – moja túžba po stálici. Nie nadarmo sa volá môj blog prchavé myšlienky. Niekedy si pripadám ako … ako hubka. Každý deň nasávam toľko pachov a vôní, emócií a myšlienok, no na konci dňa som úplne vyžmýkaná a pozerajúc sa okolo seba, netuším čo sa to do kelu vlastne stalo. Netuším čo sa nestalo a malo stať. Všetko sa mi rozpadá a transformuje pred očami a ja som každý deň iná no niekedy sa mentálne zastavím a pripadám si akoby svet išiel ďalej zatiaľ čo ja tu stojím, prázdna a bez poňatia o čomkoľvek.

A moje myšlienky, moje zistenia, to je to čo mám pocit, že ma transformuje. To je to čo zaváži. A aj tak niekedy, keď len tak uprostred obyčajného, normálneho dňa a bežnej, takmer bezvýznamnej činnosti prídem na jedno nohy-podtrhujúce, svet-otriasajúce zistenie a potom si o pár minút ani nespomeniem, že by sa niečo stalo … to … to bolí.

Moje myšlienky, ach, tak prchavé myšlienky sú mojou stálicou.

Chcem aby ňou boli.

Nechcem tisíc rokov ani storočia, chcem roky a chcem aby tie minúty myšlienok na tie roky mali vplyv. A stále, zdá sa, drahá moja myseľ, chcem od teba veľa …

Takže ďakujem papier a ďakujem blog. Ďakujem, že ste stále tu.

...


Som umelec. Znie to tak všedne no skutočne, hlboko vo vnútri sa cítim ako umelec. Všetka tá nestálosť a búrlivé emócie, všetky tie zvláštne pohľady na vec ...

Som umelec a stvorila som básničku.

Je to voľný verš, ktorý ma v škole nesmierne zaujal a je celkom metaforická a poetická.

A bez akejkoľvek pretvárky - páči sa vám aspoň tak ako mne?





Byť Umením

Visím na umení

Pre umenie sa narodiť

Žiť z umenia namiesto chleba


Mona Líza na raňajky

Tanier rapu k obedu

na desiatu

na olovrant

dva skoky, piruetu

K večeri zas román, žiadnu krátku novelu


A potom sa utopiť

V kráse veľkej, v obedu


vyliať von oknom

dušu

roztrhať vnútry

ideál

nasypať do rany

cukor


A potom.

Keď slnko zívajúc padne na nos.

Keď mesiac zbledne ani vrana.


spať


Spať a snívať.