Tragédia je ľudskému pokoleniu blízka a vďaka nim si človek nepripadá, že je vo svojom trápení sám. Práve oni tvoria dokonalé citové pozadie tých pravých, angstom naplnených románov, kde chúďatko sirota, ktorú bijú a nemajú radi povstane z popola a s eleganciou slávika a trpiteľským úsmevom spasenia schmatne nielen krásneho princa ale aj nejaké tie prachy a s tím spojené Šťastné až naveky.
Lenže aj záporáci majú svoju sob story.
Má ich to robiť ľudskejšími a pochopiteľnejšími. Možno je to stelesnenie nádeje/názoru, že človek nemôže byť od prírody zlý. Možno ľudia zlo chápu len ako vyústenie iných zlých udalostí.
Každopádne je teraz bežné dávať zlým postavám nejaké to historické pozadie.
Lenže viete čo?
Ja im to nežerem.
Dneska som videla jednu kratučkú recenziu na Fairest, inak povedané medzi časť známej série Cinder/Mesačné kroniky.
Mirror, mirror on the wall,
who's the fairest of them all?
Riekanku poznáme a zlú kráľovnú tiež. Lenže Marrisa by nám rada predstavila nie ako zatrpknutú ženu akou je v rozprávke, ale ako reálnu postavu s vlastným príbehom, jedinečným charakterom a nepeknou minulosťou.
Osobne moc nemusím tieto veci o záporákoch aj keď niektorý to milujú. Najviac ako som sa prekonala a to vo veľkom bolo keď v Shatter me sa z Warnera absolútneho psychopata stal Warner hĺbavý spravodlivý farajer.
Warner mal tiež hrozné detstvo.
Tak ako Juliet.
Tak ako Adam.
Tak ako, áno správne, Zlá Kráľovná.
Alebo Cinder aj jej originál popoluška.
Aj tá Hazel z Na vine sú hviezdy.
Dnes už má takmer každý svoj strastiplný, smutnučkú príbeh. Takmer každý hrdina, aspoň polovica ak nie rovno všetci záporáci s vlastnou knihou. V dnešnej dobe aj ten gauč v obývačke môže mať svoju vlastnú sob story.
Rozdiel medzi
hrdinmi
a
záporákmi
je však jasný, zreťeľný a dôležitý.
Hrdina je hrdinom práve preto, že si toho preskákal veľa no NEDAL SA, vstal, oprášil sa, nezatrpkol, neprestal byť sám sebou, NEPRESTAL VERIŤ V DOBRO.
Čitateľ si povie - donútili ho k tomu okolnosti - ale to je blbosť. Ak máš ten charakter, nič ťa nedokáže k ničomu prinútiť. Možno keby vyrastala "Zlá kráľovná" inak, možno keby mala šťastné detstvo, možno by bola iná - lepšia. No tu mi opäť prichádza na myseľ ďalší príklad - tentokrát filmový a to z Avengers, kde princ Loki napriek skvelému životu stále závidel svojmu bratovi.
A v prípade "vychovali ho tak" a "to je jediné čo vie" opäť ide o to, či svoje konanie zmení alebo zostane na svojej ceste.
Možno to postava v sebe má, možno nie.
Záporák však nie je výsledok okolností.
Je výsledok voľby.
Niekedy vynútenej.
Ale je to voľba.
Buď urobí to nalepšie čo sa v danej situácií dá alebo sa situácií poddá.
To je všetko k tejto krátkej úvahe. Čo si myslíte vy? Aký je váš vzťah ku komplexným záporákom?
Hrdina je hrdinom práve preto, že si toho preskákal veľa no NEDAL SA, vstal, oprášil sa, nezatrpkol, neprestal byť sám sebou, NEPRESTAL VERIŤ V DOBRO.
Čitateľ si povie - donútili ho k tomu okolnosti - ale to je blbosť. Ak máš ten charakter, nič ťa nedokáže k ničomu prinútiť. Možno keby vyrastala "Zlá kráľovná" inak, možno keby mala šťastné detstvo, možno by bola iná - lepšia. No tu mi opäť prichádza na myseľ ďalší príklad - tentokrát filmový a to z Avengers, kde princ Loki napriek skvelému životu stále závidel svojmu bratovi.
A v prípade "vychovali ho tak" a "to je jediné čo vie" opäť ide o to, či svoje konanie zmení alebo zostane na svojej ceste.
Možno to postava v sebe má, možno nie.
Záporák však nie je výsledok okolností.
Je výsledok voľby.
Niekedy vynútenej.
Ale je to voľba.
Buď urobí to nalepšie čo sa v danej situácií dá alebo sa situácií poddá.
To je všetko k tejto krátkej úvahe. Čo si myslíte vy? Aký je váš vzťah ku komplexným záporákom?
