piatok, novembra 13

Cook's quirks

 https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/736x/15/53/5d/15535d82d16bc16f51f59a23acb1f050.jpg

Vrtochy má každý aspoň raz za čas a tie stále vrtochy sú často to čo nás robí zaujímavým - čo nás robí nami. Otravné alebo roztomilé, vrtochy patria k životu. Ja mám svoje vrtochy rada, na čo som patrične pyšná a mám ich pár takmer na každý aspekt života.

Kníh tu však bolo dosť. Ideme na varenie. Kuchárčenie. Ideme na moje vrtochy vo varení.




1.Sin-ish

Za toto by ma mali vyhodiť z AAK (aliancie amatérskych kuchárov) kompletne aj s odobratím odznaku a zlatej varešky lebo:

svoje jedlo priebežne neochutnávam

Neviem prečo (lenivosť) a neviem ako (ale už pekne dlho) ale keď varím a dochucujem, nechutnám. A aj keď mi to niekedy, zdôrazňujem niekedy, robí neplechu, pretože mám tendenciu trochu to preháňať s korením, väčšinou to nemá moc katastrofálne následky. Aby som bola úprimná, sama sa niekedy divím prečo. Čo je ťažké na to vziať lyžičku a vyskúšať to? A pritom, ochutnať počas varenia je pre mňa zatiaľ nadľudský výkon.

2.Styling

Zatiaľ čo sama svoj vzhľad nepreháňam, u jedla:

vždy aranžujem

Je to až chorobné ako si spravím primitívny zapekaný (kľudne aj biely!) rožok a k tomu si dám rajčinu a aj tak to položím na tanier v zložitej konfigurácie, ktorá ma imitovať unikátne naturálne idey. Proste čokoľvek to na tom tanieri je, je to usporiadané. Je to tou perfekcionistkou vo mne. A vnútorná umelkyňa samozrejme tiež len nesedí nečinne v kúte,

Jedlo však má hodnotu aj estetickú a je vedecky dokázané, že aj od dojmu záleží ako moc nám jedlo bude chutiť.


3.Starving

Môj vrtoch číslo dva sa týka práve blogu aj keď myslím, že aj bez neho by som:

hladovala dokým nenafotím

Aj keby mi neviem ako škvrčí v žalúdku, aj keby nemám až tak čas, aj tak sa snažím spraviť peknú fotku z prívetivého uhla čo jedlo vystihne a vyzdvihne. Nemám tie špeciálne dekorácie. Nemám bylinkovú záhradku ani ozdobné príbory a utierky. Ale mám predstavivosť a aj tá sa pri fotkách ráta.

Nie je však ťažké nájsť dôvody a okrem tých mnohých povrchnejších je tu aj jeden veľmi dôležitý. Ja mám totiž príšernú pamäť. Mám ju úžasnú ale aj príšernú. Ale potom sa pozriem na všetky tie fotky, na všetky svoje výtvori a ... žasnem. Jednoducho a proste žasnem nad tým čo som vytvorila. Nie vždy samozrejme. Ale ako sa mi to stáva s literárnou tvorbou aj pri varení sa niekedy pozriem na jedlo a poviem si, toto som vážne spravila ja?


4.*sigh*

Fotenia sa týka aj môj ďalší vrtoch:

fotím veľa a jedlo jem studené

Ono to tak spolu všetko súvisí ale pritom je to niečo úplne iné. Ja totiž fotím veľa všetkého. Moje heslo je čím viac ich odfotíš tím väčšia šanca, že jedna z nich bude fakt dobrá. Takže najprv si jedlo uložím, zatiaľ čo chladne si ho prenášam a točím a fotím a keď ich mám dosť (10-20), až vtedy si k tomu sadnem a jem.

Je to vrtoch čo má svoje výhody (pre blog) aj nevýhody (pre mňa) ale väčšinou proste neodolám, nie je to voľba. Je to zvyk. Je to vrtoch.


5.inSpiration

V praxi ľudia vymyslia čo chcú a potom idú nakúpiť čo potrebujú. V mojej téorií

využívam prírodné zdroje

a namiesto nakupovania kuknem do skrine/chladničky a recept je na svete. Je to jedna z najužitočnejších schopností, taký kuchársky ... optimizmus, dalo by sa povedať, pretože vidím chladničku na pol plnú zatiaľ čo inú ju vidia takmer prázdnu. Je ľahké spraviť niečo keď máte všetko ale je umenie vykutrať skryté použiteľné potraviny a z toho vykúzliť niečo nové.

Takže moja inšpirácia? Moja inšpirácia často býva nutnosť, aspoň čo sa týka mojich recpetov.

6.Sadly

Čo sa týka receptov iných ...

neverím na recepty ani váhy

Je to divné. Takmer smutné. Netradičné ... Ale mám problém držať sa receptu, väčšinou ho mením a váhu som naposledy vzala do ruku pred pol rokom a odvážila z celého recpetu asi jednu surovinyu. Aj moje recepty sú typu uhorka, múka namiesto 100g syra a pol hrnčeka cukru. Všetko robím od oka. Je to vrtoch a robí mi niekedy problémy ale a) nechcem špiniť odmerky b) som lenivá odvážiť to. Takže ak berem recept, 98% si ho upravím/pozmením a ak varím, presné miery sa ku mne nedostávajú.

7.Strucked

Varenie obdivujem a

považujem za umenie, no nie vedu

Varenie je bez pochyby chémia pre amatérov a človek jej nemusí rozumieť aby niečo zjediteľné vytvoril. Ale aj tak mám pocit, že varenie nie je ťažké. Aj tak sa nedokážem prinútiť vidieť niektoré jedlá ako nedostupné, príliš ťažké.




Pri mojom čísle sedem aj môj výpočet končí. Dúfam, že sa vám článok páčil.

A čo vy? Aké máte vrtochy vy? Chceli by ste sa ich zbaviť alebo ako mne majú svoj zmysel?

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.