utorok, januára 5

Chutných 2015



Rebríček kníh sa dal očakávať ale opomenúť jedlo by som nemala. Rok 15 bol ďalším zlepšovaním, ďalším brúsením si schopností, takže aj keď teoreticky neskoro, lepšie než nikdy.



Koniec roka je časom osláv ale aj časom zamyslenia sa. Nad úspechmi, nad zmenami, nad pokrokom, ktorý sme dosiahli. Je to čas zasmiať sa a poďakovať zo to zlé - za neúspechy, ktoré nás poučili ako aj za to dobré, čo nám život daroval.

Moje varenie sa tiež vyvíja.

Rastie spolu so mnou.

A od úplne prvej fotky:


Od omelety, inšpirovanej dovolenkou na výletnej lodi, som prešla cez 


o niečo usporiadanejšie a plánovanejšie jedlá až k tomu čo môžete vidieť tam hore.

Varím pre seba aj pre iných. Varím/pripravujem obyčajné raňajky aj viac chodový obed. Paleta je široká, časový úsek daný, teraz prejdime k samotným jedlám!

Začalo to šejkom, ktorý sa stal mojou obľúbenou klasikou.


Tu je obalené tofu. Ako vegetariánka mávam obed vždy s menším zvratom.


Jednoduché špagety s brokolicou (varianta je so špenátom) a prípadne vajíčkom a sezamom. 


Karfiólové penne.


Ľahký šalátik.


"Čínska" polievka.


Moje obľúbené, jablko v župane. Na fotke vyzlečené.


Keď nemáte čas ... Baklažán len s rajčinou a tofu nátierka.


Tiramisu. V tomto roku som objavila a vylepšila svoje tiramisu. Už len kvôli tomuto to bol úspešný rok.


Vlastný waflovač a s ním začali wafle na sto spôsobov.


Netradičný, maličký chlebíček. Rýchly. Jemnučký.


Čokoládová torta z veľa čokolády.


Klasické cestoviny s pestom a orechmi.


Zemiaky so šalátom ako fotomodelky, nezáleží ako ich naukladáte, aj tak budú vyzerať fantasticko.


Aj recept s návodom sa dá vylepšiť.


Pizza. Každý raz za čas potrebuje kúsok domácej pizzy.


A ja som tento rok skúšala aj prekladané, s náplňou a vyšli mňamózne.



Tortily. Keď máte chuť na zmenu, toto je ono. Studená, šalátová náplň a chrumkavá tortila.


A kto povedal, že šalát musí byť len slaný? Sušené jablká, vážený.


Len syr a cestoviny lebo v jednoduchosti je krása.


Aj raňajky môžu byť krásne.


Tiramisu po druhé. Na spodu vrstva pudingu, všade samá čokoláda.


Špenátové palacinky, sušené rajčiny a ricotta.


Bez príborov sa dá tiež jesť.


A syrové toasty so šalátom majú svoje čaro.


Syrové trojuholníčky.


Tofu-karfiólové placky. Hej, zase tofu. Bazalkovému ja jednoducho neodolám.


Takto vyzerá fritata zo spodu. Vidno čo všetko ste do tých vajíčok hodili.


Muffiny.


Tortila číslo tri.


A verzia šalát s tortilou.


Letný drink.


Zase tofu a opečený baklažán k tomu. Chutí rovnako skvele ako vyzerá.


Granola.


Hokaido. Zázrak zeleninového priemyslu. Už len vymyslieť automatický lúpač na tú šupku.


Mrkva sa po pol hodinke v rúre, podobne ako ostatná zelenina, mení na nepoznanie. A s korením som našla ďalšiu klasiku na lenivé večere.


Praženica u mňa málokedy býva, klasická.


V tomto roku som tiež objavila krásu a rýchlosť ryže. Viac nájdete v ďalšom článku o tom ako variť pre jedného.


Symfónia a spojenie.


Zúfalstvo a genialita.



Tak. Toto bol môj rok v jedle.

Chutný, nemyslíte? Všetky recepty nájdete tu na blogu.

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.