piatok, februára 12

Zo zákulisia príbehov #2: Valentínske vydanie

https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiuNSm1DPxiYWd94WE3CtuyV5sg1Vuv4Qr0ZL7MHe5Yv1vJcn3OoOEX2QTPOh_LUtNdJUsiO3R3nHWxpuydY5mLQwWHpggpXMmaF7mWc4xYXXt39Q6FkvkMal7kCfK74007eU7ZFEYice4/s640/12546328_1150851468258621_654710294_o.jpg

Projekt od Lyn (a Moon) pre spisovateľských blogerov ...

 (môže sa zapojiť každý, dokonca aj čitateľ a tento mesiac je aj súťaž - pre viac info k Lyn alebo Moon)


 Po takmer mesiaci od prvého dielu (verzia ja) sa pár vecí zmenilo a verte či nie, jednou z nich je začatie písania ďalšieho príbehu. Všimnite si prosím použitie príbehu namiesto knihy. Príbehom som si totiž istá, pre zjednodušenie sa u nej uchyľujem k slovu novela ale použiť môj nový pár v tejto téme? Nebudne smiešny ... A predsa, dobre, neodolám ho nespomenúť, lebo je to práve jeho pohľad na lásku, ktorý je tak odlišný.



Téma na február:

Valentínsky
špeciál

https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/564x/ac/7c/04/ac7c043ba1b1fc2885542b1ffdec29e5.jpg


1. Aké vzťahy mali v minulosti tvoje postavy?
Dobrá otázka ... Ja osobne nie som typ na vzťahy čo nevedomky prenášam na postavy - moja filozofia ohľadne vzťahov je koniec koncov tá, ktorej rozumiem ale snažím sa im ju nevnucovať.
Hrdinka z Odpustenia sa vzťahom nebránila, len akosi čakala na ten správny moment, ktorý som jej v knihe poskytla. Minulé vzťahy? Tie zhrnula aj sama:

"Prvého fešáka mi dohodila mama, keď som mala 15. Bolo to v období keby mi došlo, že nikoho moje názory moc nezaujímajú takže aj čašníčka v tom pochybnom podniku kam ma môj nápadník zavliekol sa sním porozprávala viac než ja. On mal 16 a práve on mi definitívne dokázal, že teenageri sú mimozemská rasa necitlivých psychopatov. Ten druhý ma pozval na naliehanie mojej sestry a ja som z rovnakého dôvodu prikývla. Mala som 18. On bol populárny, dobre vyzerajúci, príjemný. Šli sme do kina, kde som odmietla ísť na romantický film. On odmietol ísť na sci-fi. Potom sme spolu celý akčný trhák kritizovali každú jednu vec čo hrdina spravil a nakoniec sme v našom slušnom oblečení zabehli do miestneho fast foodu kde sme spolu zjedli jedny obrovské hranolky. Na koniec sme sa uzhodli, že som na neho príliš zložitá a on pre mňa príliš nudný."

Jej nápadník sa stal pre reálnosť typickejším človekom. Viac vzťahov. Viac skúseností. Ale ako je už od začiatku jasné, nemal to v živote na ružiach vystlané a jeho vzťahy tým trpeli tiež. Aby som nespoilerovala ale zároveň nebola príliš tajnostkárska, poviem vám, že sa spálil a je teraz veľmi opatrný.

Potom tu je Phoenix (alias Elizabeth atď.), ktorá mala veľa vzťahov ale žiadny pre ňu nič neznamenal. Nie je najotvorenejší typ (podcenenie, podcenenie).

„Posledná otázka,“ rozhodne sa.

„Nepripadá ti tvoja posteľ chladná a pustá?“ pýta sa takmer hravo.
„Moja posteľ je úžasná, ďakujem veľmi pekne. Lepšia než akýkoľvek chlap, vlastne,“ usmejem sa sladko. „Vybrala som si ju sama a úprimne, On patrí k mojim najvážnejším dlhodobým známostiam. Je veľký a priestranný. Mäkký ako obláčik. Vlastne nechápem načo by niekto potreboval chlapa ak má dobrú posteľ. Tie výhody sú neporovnateľné. Posteľ na teba vždy čaká kde ju necháš. Posteľ nepije, nesťažuje sa, nepýta sa blbé otázky a nekritizuje. Vždy má otvorenú náruč a môžeš sa jej vyplakať na vankúše- S poriadnou dekou ťa priam objíma. Nediktuje ti čo máš robiť. Vonia a vyzerá ako len chceš. Vždy sa ti prispôsobí. Navyše je na ňu niekoľko ročná záruka.“

A teraz k tej zaujímavej téme, nie?

Abbigail.
Abby netuší s kým chodila. Netuší komu alebo či vôbec niekomu dala svoj prvý bozk. Netuší o seba nič.

Lebo každý deň stráca pamäť.

Pre uvedenie do obrazu, milí čitatelia, Abby je psycho a jej príbeh tak jednoduchý a tak úžasne strašný som si príšerne ale príšerne užívala. Pokiaľ by bol záujem, rada vám dám sem aj prvú kapitolu ale povedzme len, že odpovedania za túto hrdinku ...

Muhahahahahahahahuha ...

 2. Stali sa tvojim postavám nejaké trapasy v súvislosti so vzťahmi? 

Trapasy sú ľudské a prirodzené - chcela som ich do príbehu zakomponovať ale akosi som na to nemala ... príležitosť? Možno žalúdok? (Trápne situácie vo filme neznášam dobre a utekám do inej izby =D - padavka, ja viem =D).

Jediná "trápna scéna", u Abby =D, ktorá mi napadá je trápna na úplne inom leveli a v inom zmysle. Smiať sa teda nebudete.


#Universal#Waldquiz#:

3. Potrpí si hlavná hrdinka/ hlavný hrdina na romantické gestá?

 Z Odpustenia nemusíme romantické gestá. Akosi v nich nevidí význam. Ale vždy sa im poteší. Hlavne keď sa ten darček dá zjesť alebo ju dostane bližšie k Ňemu.
"Nikdy som nerozumela tej iracionálnej potrebe žien dostávať kvetiny," priznáva.
"A teraz rozumieš?" pýtam sa pobavene.
"Teraz chápem, že je nelogický pretože vzťah ťa robí nelogickou a potom je to v poriadku lebo vťahy sú o pocitoch, nie logike."

Phoenix si zase viem predstaviť ako v grandióznom dojatí prijíma buket ruží a na ceste domov ich niekomu položí na hrob alebo ich daruje starenke. Za a) aj tak jej na tom chlapovi nezáleží a za b) je to skrytý ľudomil a rada sa podelí o svoju radosť.

Abby? Povedali by ste, že kde nič tu nič, kvôli tej jej pamäti a pred týždňom by ste možno mali pravdu. Abby si svojho ctiteľa nikdy nepamätá, jeho snaha získať si ju sa jej zdá byť márnosť nad márnosť a vždy je ťažké byť ohromená gestom úplného cudzinca, ktorý on pre ňu vždy je. Ale keďže sa snaží súcitiť so zbytkom pamäte-majúcej populácie, vždy sa snaží niečo pekné spraviť, či už je to niečo pekné pre Cudzinca alebo darček na narodeniny pre rodičov (alias cudzincov, ktorý ju stvorili). A najromantickejšie gesto nápadníka je skôr jeho snaha jej pomôcť ohľadne jej stavu, aspoň podľa mňa ale pokiaľ si Abby ne-pamätá =D, každé ich rande bolo romantické a aj keby nie, snaha sa cení.


4. Čo by povedali tvoje vedľajšie postavy na to, keby sa hlavní hrdinovia dali dokopy?

Tak toto je pre mňa ťažká otázka. Pretože odpoveď bude asi nič?

Moja drahá z Odpustenia je samotárskejší typ a všetci sa jej vzťahu potešia (ani sa nijak netrápia, veria, že vie čo robí) aj keď tu bude zaujímavý konflikt so sestrou.

Phoenix nemá nikoho, kto by sa z jej možného vzťahu tešil ale mama neverí, že by jej mohol vydržať - nie z neprajnosti však, nijak ju to netrápi jednoducho.


Abby - všetci (alias jej rodičia, jej terapeut a jej učiteľ =D) by boli nadšení, dúfajúc, že prestane tak inklinovať k depresívnosti na každej možnej úrovni a príležitosti.

„Nepamätám si ani svoje meno. Neviem ako vyzerám, pokiaľ sa nepozriem do zrkadla,“ pokrčím ramenami.Neviem akú mám farbu očí ale tá jeho sa mi čoraz viac páči. Je taká pokojná.
„To je šialené,“ zamrmle zamyslene a oprie sa dozadu o gauč.
„A skús s tím žiť,“ odvetím na to sucho.
„Nechcel som vyznieť necitlivo,“ hneď ma uisťuje s úprimnosťou napísanou v očiach aj na každom vlase.
„Je mi to ľúto,“ usmeje sa povzbudivo. Povzdychnem si. Toto som mala čakať. Ale nestrpím to.
„Tebe a zvyšku sveta,“ zopakujem svoju vetu zo začiatku našej konverzácie. Síce si to nepamätám ale som si dosť istá, že keby som dostala euro alebo dolár za každú jednu vetu, každý súcitný pohľad, teraz som už milionár.
„Úprimne povedané, tvoja ľútosť je mi nanič.“
To on mi môže byť na niečo.

https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/564x/9b/1d/f2/9b1df20c21d639bd5dbb622666324a1a.jpg

5. Ako by sa tvoja hlavná postava vyrovnala so stratou chalana/baby alebo potenciálneho partnera? (prípadne s rozchodom?)

Pri žánre contemporary nemám dôvod svoje postavy zabíjať takže rozchod?
Odpustenie - úplne v pohode. Možno by bola naštvaná ale nijak by ju to netrápilo. Nie je typ čo plače nad rozliatym mliekom. Buď ho presvedčí, že majú byť spolu alebo sa rozídu. Čokoľvek sa stane sa má stať a namiesto slź ona by skôr sklamane/frustrovane vzdychala. Aké je to slovo ... Bohorovný kľud?

Phoenix je prekvapivo citlivejšia ale viem si predstaviť, že rozchod by nebol koniec sveta. Koniec koncov si stále nie je istá či s ním chce chodiť, kedže on má aj skutočnú šancu ukradnúť jej srdce.

Abby by si ani nevšimla, že odišiel =D, pokiaľ by sa nerozhodla prehrabovať sa svojimi záznamami. Jej by rozchod žily netrhal ...


6. Akú úlohu zohráva romantika v tvojom príbehu? 

Dôležitú.
V istú dobu som odmietala čítať príbehu čo nemajú aspoň kúsok romantiky ale zase príbehy len o láske, taký chic-lit (ten typ čo teraz akoby píšem ja =D) mi niekedy dokáže vážne trhať nervy.

Romantika má jednoducho niečo do seba. Láska je niečo ako slnko. Nikto ju úplne nepozná ale všetci sa chceme vyhrievať v jej lúčoch, všetkým nám niečo hovorí a všetci ju potrebujeme aj chceme.

U Abby má ten vzťah aj istú praktickú úlohu a ja sa budem s (niekedy perverznou =D) radosťou dívať ako sa s ňou vysporiada.

6.8

Dnes ma prenasledoval jeden fešák.
Ukázalo sa, že je v skutočnosti môj ctiteľ.
Očividne sa svet zbláznil.
On sa zbláznil určite.


7. Čo by spravila hlavná hrdinka, keby sa o ňu bili dvaja muži? 

Odpustenie? Nie je dosť hlúpa aby sa do takto blbej situácie dostala. Navyše ona nedokáže mať vo svojich pocitoch nejasno - každému by bolo jasné koho chce.

Phoenix toto určite zažila a samozrejme odkopla oboch. Ona vie čo je pre ňu najlepšie. Arogantní machovia ...
 Abby nemá akosi šancu dostať sa do tejto situácie a ja by som ju do nej nepostavila. Už s jedným mám dosť práce a už jeden s ňou má dosť práce.


8. Čo si myslíš o milostnom trojuholníku?

 Presne to čo ony =D.

9. Čo by si pomyslela tvoja postava po prvom bozku s chalanom

 a) Pekné, rýdze, romantické myšlienky. Ona si ho schováva(la).

b) Čo na tom všetci vidia???

c) Každý jeden mi príde ako prvý, vy necitlivky ... =D




Tak a to boli moje tentoraz priamejšia a popisnejšie odpovede na ďalšiu salvu otázok. Už sa nemôžem dočkať ďalšieho dielu.

Ako sa páčil vám?

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.