utorok, marca 1

Crème brûlée



Sú chyby, ktoré si človek môže vyčítať aj niekoľko rokov. A potom sú chyby, za ktoré človek ďakuje oblakom, vetru aj slnku.

Viete ... nazvať to čo robím v kuchyni chyba - to sa stáva len málokedy. Ja neberiem recepty, varím ako sa mi zachce a sú to jedine klasické pokrmy, kde by zmena zmenila celý výsledok, kedy sa dá povedať, že odklonením sa od správneho kurzu je na škodu. Kedy zmenenie postupu nie je inovácia ale omyl.

Dnes vám cez svoju chutnú chybu predstavím svôjho skoršie spomínaného pomocníka od vianoc. Je to veľmi vyberavý prístroj čo sa týka majiteľov aj jedla - ono to dosť spolu súvisí, pretože flambovač nie je ani tak kuchynský pomocník ako hračka pre kulinárov. Niečo naviac. Nepotrebné. Niečo čoho vlastnenie vám prináša eufóriu nevídanú.

Nebudem tu rozoberať jeho vlastnosti ani kvalitu ani cenu.

K flambovaču poviem len toľko, že som stále nadšená, že ho mám a tento dezert som konečne spravila len kvôli nemu:

Creme Brulee, ako všetky francúzky recepty, pôsobia jednoducho, znejú luxusne a síce majú jednoduché zloženie, ich príprava býva často dosť zložitá, dosť podrobná a väčšinou nestojí za to, nehovoriac o jeho reputácií, kvôli ktorej to mnohý ani neskúsia.

Postup bol plný ťažko skrývaného nadšenia. Ten pocit keď som škrabala vanilku z lusku ...

Musíte byť fakt zažratý do veci aby ste "omdlievali" z toho, že dáte zohriať 250 ml smotany a dáte do nej vanilku.



Potom prišiel rad na vajíčka s cukrom.

Nenechajte sa zmiasť.

Majú to byť z žĺtky s cukrom.

Majú ...

Chápete?

Viete?

Žĺtky.

To žlté. To čo viem, že dodáva dezertu jeho farbu. Jedna z tých 4 pseudoingrediencí, čo tvorí polovicu celej masy.

Vedela som to.

A napriek tomu, som s cukrom vyšľahala bielky. Napriek tomu som do týchto bielkov vyliala smotanu a túto zmes naliala do keramických misiek napoly ponorených vo vode.



Náhoda?

Ja tomu skôr vravím

Osud.

Pretože keď spravila recept správne, výsledok bol značne menej vábny. Áno, áno. To čo som dostala nebol creme brulée. Bol to sladký, zvláštny puding. A rodičia nechceli veriť, že z toho vyjde niečo jediteľné.

A táto chyba?

Vyzerala absolútne roztomilo!

A úprimne, jediné čo ma na tom zaujímalo bol aj tak len ten flambovač a cukrová krusta, ktorú s ním vytvorím.


A tá šla.




Šla krásne.
Len cukor a teplo.
A potom jantár a chrumkavosť.


Skúsila som krištáľováý ale aj práškový cukor a práškový (obrázok dole) bol možno o niečo ľahší k uflamobavniu.



Každopádne to bola úžasná chyba.

Chutná chyba, čo viac.

Toto creme brulee sa zjedlo bez problémov a s chuťou a nazývať ho chybou by bola chyba.

A čo vy? Aj vás sa už oplatilo popliesť recept?

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.