nedeľa, októbra 2

Drobnosti

Image result for nutella pull apart bread



Aj v drobnostiach spočíva krása varenia - nielen veľké projekty a objemné, dlhotrvajúce jedlá ale aj tie maličkosti, ktoré robia dni zaujímavejšími.


Tento recept ma zaujal natoľko, že netrvalo dlho než som ho sama skúsila spraviť - je to až primitívne čo sa týka receptu (ak si dobre pamätám) - stačí kysnuté cesto (ak nie obyčajné tak to de luxe) nakrájané na štovrce a pospájané ak nie nutelou tak aspoň rozpustenou čokoládou. Trik je len v tom poskladať ich na seba. Moje poučenie bolo, že potrebujú čas - ak je cesto takto poskladané ( dá sa dať aj do inej formy, akejkoľvek, štvorce vykrojte na mieru akú potrebujete) treba ho prikryť a až na konci ho nechať pekne sa opáliť. Podaril sa skvelo, aj keď som ho musela dať späť do rúry aby sa dopiekol.




Toto je len knedľa s vajíčkom ale to na nej je poched egg. Neviem ako sa to poriadne prekladá do slovenčiny ale je to zázrak varenia a zatiaľ sa my vždy podarilo. Kto nevie ako na neho - stačí dať zohriať vodu, môžete ju pomiešať aby sa na chvíľu vytvoril taký výr a do toho vhodíte jednoducho vajíčko. Je to ako vajíčko na mäkko len bez škrupiny a krásne esteticky doplní rôzne jedlá. Ja osobne sa rozplývam keď ho nakrojím a pozorujem ho jemne zliezať a rozširovať svoju živo žltú nádheru.


Toto bol môj prvý, dlhý ale úspešný pokus o cibuľové krúžky.


Nie sú zložité (nemusia byť). Stačí obyčajné cesto na obalovanie a strúhanka pre chrumkavosť.


Internet aj realita ma naučili, že cibuľové krúžky nie vždy vyzerajú dokonale ale chutia väčšinou skvele.


Tie keksy (skúšala som recept) ma naučili, že sú prípady kedy človek jednoducho potrebuje mlieko. Pripomínali mi dosť crinkles. Povedala by som, že neboli nič moc ale boli mäkké a rovnako chutiace dlhšiu domu a s mliekom sa na nich mlsalo jedna radosť.


Tento amatérsky vyzerajúci obrázok som musela zdielať - pretože je jedným z mojich krupicovo-kašových triumfov. Spomínala som to, spomeniem to zas - krupicová kaša je jedlo ako žiadne iné a aj keď by som ho mohla jesť stále a nemám problém ju považovať za obed, na druhú stranu tiež rada experimentujem a vždy rada využijem príležitosť vyšperkovať ju do bláznivosti. Najbežnejšie si pridávam cereálie (akékoľvek), čerstvé/konzervované ovocie, čokoládu alebo džem. V poslednom čase som prešla cez ryžové krupicu aj k ryžovým vločkám a prestala som to pridávať na koniec a začala dávať aj počas varenia. Pridala som granko, čokoládu a dnes aj džem a mak. Ak sa vám to nezdá ako dobrá kombinácia, len skúste a uvidíte. Kaša ma naučila, že fantázií sa medze nemajú klásť.


Toto je kvet tekvice plnený ricottou a vypražený v cestíčku.

Poznáte to? Ja už dlhšie. A možno to bude znieť zvláštne ale toto je jedna z tých cool vecí, ktoré védavam v telke a aj keď by som ich za normálnych okolností nechcela, v sekunde kedy sa mi dostane do pozornosti v mojom obľúbenom programe mám nutkanie ju spraviť.

Tento kvet nebol výkvet chuti. Cestíčko aj náplň (napriek svojej jednoduchosti) boli skvelé ale ten kvet mi tam len zavadzal.


A predsa my tento malý zázrak nesmierne zlepšil náladu. Bola som v siedmom nebo keď som zmiešala múku s mliekom, vzala kvet (kvet! ja nie som ani typ čo rád dáva trávu a listy do jedla) a s trochou oleja vzniklo niečo tak ... iné, tak exotické.



A čo vy? Máte nejakú obľúbenú kombináciu na krupicovú kašu? Máte aj vy recepty, ktoré síce neznejú tak lákavo ale chcete ich vyskúšať?

Vitajte

v hlave jednej začínajúcej ale nie úplne (dúfam) amatérskej spisovateľky. Toto bol môj blog o varení a čítaní - teraz sa tu chcem venovať svojej ďalšej vášni a tou je písanie.

Príspevky sú taký môj neformálny denník, kde sa môžem vyventilovať, podeliť o to čo robím (a malo by ma to aj dokopať každý deň k písaniu sa aspoň vyjadriť alebo ešte lepšie písať).

Zavediem vás do svojho myšlienkového procesu ohľadne stavania knihy, scén, postáv... pochválim sa čo som za deň stihla, prípadne pridám aj nejaký tip, ktorý niekomu bude pripadať očividný a niekomu možno aj nie.

Asi nemusím písať, že toto sú moje názory a skúsenosti a nemám na nič patent a bla, bla, bla.

Dúfam, že si tu každý spisovateľ nájde aspoň kúsok niečoho - či už je to spoločné trápenie, zaujímavá myšlienka, otázka alebo možno dokonca moje skromné rady.

Ďakujem za návštevu.