Ak ma niečo naša dovolenka v Chorvátsku naučila, je to to, že každý národ skôr či neskôr začal hádzať do rozpáleného oleja čiastočne tekuté cesto a napuchnutý výsledok potom obalovali v cukre alebo polievali džemom.
Každý národ má takpovediac svoju verziu donutov - detaily sú rôzne, výsledky vyzerajú niekedy inak, ale istá metóda a povaha vzniknutého dezertu je rovnaká.
Napríklad toto sú takzvané fritule.
Sledovala som ako ich sáčkom predavačka doslova strihala do oleja a oni postupne hnedli do krásy a boli skvelé a vnútri rovnako nadýchane. Boli skvelé a určite by som vyskúšala recept, keby nebol po chorvátsky =D.
Nie je to akoby som aj ja nezačala experimentovať.
Prišiel deň, kedy som bola unavená z palaciniek, povedala kašľať na to a vyliela do hlbokého ale málo širokého hrnca olej a jednoducho do neho hádzala primerane husté palacinkové cesto. Neverili by ste ale výsledok bol skvelý a veľmi podobný všetkým ostatným dobrotám.
Dnešným dezertom o ktorom chcem hovoriť sú charovné churros zo španielska, myslím. Bol to jeden z tých pečených sladkostí, po akých som pokukovala už dlhšie a tak deň kedy som ich vyskúšala som bola nadšená.
Výsledok bol ale istým spôsobom prekvapenie.
Originálne sú churros samozrejme fritované. Olej je to, čo tieto pochúťky robí tak chutnými a vďaka nemu na ňom drží cukor.
Len sa pozrite ako krásne boli zvnútra!
Lenže našla som aj článok, ako sú pečené churros lepšie (a samozrejme zdravšie).
A k môjmu prekvapeniu to bola aj pravda.
Tentokrát s rozpustenou čokoládou. Tentoraz inak zlaté.
Vlastne ma to neprekvapuje. Churros sú predsa len robené z odpaľovaného cesta.
Ak si správne pamätám recept .... :
Voda s rozpusteným maslom (cukor niektoré recepty dávajú, iné nie) - do toho múka dokiaľ nevsiakne, potom keď vychladne, pomaly mixérom zamiešať vajíčka.
Do oleja dávame cukrárskym vreckom s ružicou a na plech to isté.
Skúšali ste aj vy? Domáce donuty alebo možno dokonca churros?
Máte vlastnú verziu vypráženého, sladkého cestíčka?
